επτάγωνο

Greek

Adjective

επτάγωνο • (eptágono)

  1. nominative/accusative/vocative neuter singular of επτάγωνος (eptágonos)

Noun

επτάγωνο • (eptágonon (plural επτάγωνα)

  1. (geometry) heptagon
    Alternative form: εφτάγωνο (eftágono)

Declension

Declension of επτάγωνο
singular plural
nominative επτάγωνο (eptágono) επτάγωνα (eptágona)
genitive επταγώνου (eptagónou)
επτάγωνου (eptágonou)
επταγώνων (eptagónon)
accusative επτάγωνο (eptágono) επτάγωνα (eptágona)
vocative επτάγωνο (eptágono) επτάγωνα (eptágona)

References

Further reading