κακοδαίμονα
Ancient Greek
Pronunciation
- (5th BCE Attic) IPA(key): /ka.ko.dǎi̯.mo.na/
- (1st CE Egyptian) IPA(key): /ka.koˈdɛ.mo.na/
- (4th CE Koine) IPA(key): /ka.koˈðɛ.mo.na/
- (10th CE Byzantine) IPA(key): /ka.koˈðe.mo.na/
- (15th CE Constantinopolitan) IPA(key): /ka.koˈðe.mo.na/
Adjective
κᾰκοδαίμονᾰ • (kăkodaímonă)
- inflection of κᾰκοδαίμων (kăkodaímōn):
- masculine/feminine accusative singular
- neuter nominative/accusative/vocative plural