οπλοποιός
Greek
Noun
οπλοποιός • (oplopoiós) m (plural οπλοποιοί, feminine οπλοποιία)
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | οπλοποιός (oplopoiós) | οπλοποιοί (oplopoioí) |
| genitive | οπλοποιού (oplopoioú) | οπλοποιών (oplopoión) |
| accusative | οπλοποιό (oplopoió) | οπλοποιούς (oplopoioús) |
| vocative | οπλοποιέ (oplopoié) | οπλοποιοί (oplopoioí) |
Synonyms
- οπλουργός m (oplourgós, “armourer”)
Related terms
- see: όπλο n (óplo, “weapon”)