бойовик

Ukrainian

Etymology

From бойови́й (bojovýj) +‎ -и́к (-ýk). Compare Russian боеви́к (bojevík), Belarusian баяві́к (bajavík).

Pronunciation

  • IPA(key): [bɔjɔˈʋɪk]

Noun

бойови́к • (bojovýkm pers or m inan (genitive бойовика́, nominative plural бойовики́, genitive plural бойовикі́в)

  1. (personal) militant, insurgent, fighter (a member of an armed group, especially an illegal or unofficial one)
  2. (inanimate, colloquial) action movie, action film

Declension

(personal):

Declension of бойови́к
(pers velar masc-form accent-b)
singular plural
nominative бойови́к
bojovýk
бойовики́
bojovyký
genitive бойовика́
bojovyká
бойовикі́в
bojovykív
dative бойовико́ві, бойовику́
bojovykóvi, bojovykú
бойовика́м
bojovykám
accusative бойовика́
bojovyká
бойовикі́в
bojovykív
instrumental бойовико́м
bojovykóm
бойовика́ми
bojovykámy
locative бойовико́ві, бойовику́
bojovykóvi, bojovykú
бойовика́х
bojovykáx
vocative бойовику́
bojovykú
бойовики́
bojovyký

(inanimate):

Declension of бойови́к
(inan velar masc-form accent-b)
singular plural
nominative бойови́к
bojovýk
бойовики́
bojovyký
genitive бойовика́
bojovyká
бойовикі́в
bojovykív
dative бойовико́ві, бойовику́
bojovykóvi, bojovykú
бойовика́м
bojovykám
accusative бойови́к
bojovýk
бойовики́
bojovyký
instrumental бойовико́м
bojovykóm
бойовика́ми
bojovykámy
locative бойовику́
bojovykú
бойовика́х
bojovykáx
vocative бойовику́
bojovykú
бойовики́
bojovyký

Further reading