ворочав

Russian

Etymology 1

Pronunciation

  • IPA(key): [vɐˈrot͡ɕɪf]

Participle

воро́чав • (voróčav)

  1. short past adverbial imperfective participle of воро́чать (voróčatʹ)

Etymology 2

Pronunciation

  • IPA(key): [vərɐˈt͡ɕaf]

Participle

вороча́в • (voročáv)

  1. short past adverbial imperfective participle of вороча́ть (voročátʹ)