ворочай

Russian

Etymology 1

Pronunciation

  • IPA(key): [vɐˈrot͡ɕɪj]

Verb

воро́чай • (voróčaj)

  1. second-person singular imperative imperfective of воро́чать (voróčatʹ)

Etymology 2

Pronunciation

  • IPA(key): [vərɐˈt͡ɕæj]

Verb

вороча́й • (voročáj)

  1. second-person singular imperative imperfective of вороча́ть (voročátʹ)