ворочало

Russian

Etymology 1

Pronunciation

  • IPA(key): [vɐˈrot͡ɕɪɫə]

Verb

воро́чало • (voróčalo)

  1. neuter singular past indicative imperfective of воро́чать (voróčatʹ)

Etymology 2

Pronunciation

  • IPA(key): [vərɐˈt͡ɕaɫə]

Verb

вороча́ло • (voročálo)

  1. neuter singular past indicative imperfective of вороча́ть (voročátʹ)