въпль
Old Church Slavonic
Etymology
From Proto-Slavic *vъplь.
Noun
въпль • (vŭplĭ) m
Declension
singular | dual | plural | |
---|---|---|---|
nominative | въпль vŭplĭ |
въплꙗ vŭplja |
въпли vŭpli |
genitive | въплꙗ vŭplja |
въплю vŭplju |
въпль vŭplĭ |
dative | въплю vŭplju |
въплема vŭplema |
въплемъ vŭplemŭ |
accusative | въпль vŭplĭ |
въплꙗ vŭplja |
въплѧ vŭplę |
instrumental | въплемь vŭplemĭ |
въплема vŭplema |
въпли vŭpli |
locative | въпли vŭpli |
въплю vŭplju |
въплихъ vŭplixŭ |
vocative | въплю vŭplju |
въплꙗ vŭplja |
въпли vŭpli |
Related terms
- въпити (vŭpiti)
Descendants
- Bulgarian: вопъл (vopǎl)
- Serbo-Croatian: вапај