койон

Southern Altai

Etymology

From Proto-Turkic *kodan.

Noun

койон • (koyon)

  1. hare
  2. rabbit

Declension

Inflection of койон
singular plural
absolute койон (koyon) койондор (koyondor)
definite genitive койонныҥ (koyonnïŋ) койондордыҥ (koyondordïŋ)
dative койонго (koyongo) койондорго (koyondorgo)
definite accusative койонды (koyondï) койондорды (koyondordï)
locative койондо (koyondo) койондордо (koyondordo)
ablative койонноҥ (koyonnoŋ) койондордоҥ (koyondordoŋ)

References

  • N. A. Baskakov, Toščakova N.A, editor (1947), “койон”, in Ojrotsko-Russkij Slovarʹ [Oyrot-Russian Dictionary], Moscow: M.: OGIZ, →ISBN
  • Gürsoy Naskali, Emine M. Duran, editor (1999), “койон”, in altayca Türkçe Sözlük [Altai-Turkish Dictionary], Ankara, →ISBN, page 119