койон
Southern Altai
Etymology
From Proto-Turkic *kodan.
Noun
койон • (koyon)
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| absolute | койон (koyon) | койондор (koyondor) |
| definite genitive | койонныҥ (koyonnïŋ) | койондордыҥ (koyondordïŋ) |
| dative | койонго (koyongo) | койондорго (koyondorgo) |
| definite accusative | койонды (koyondï) | койондорды (koyondordï) |
| locative | койондо (koyondo) | койондордо (koyondordo) |
| ablative | койонноҥ (koyonnoŋ) | койондордоҥ (koyondordoŋ) |
References
- N. A. Baskakov, Toščakova N.A, editor (1947), “койон”, in Ojrotsko-Russkij Slovarʹ [Oyrot-Russian Dictionary], Moscow: M.: OGIZ, →ISBN
- Gürsoy Naskali, Emine M. Duran, editor (1999), “койон”, in altayca Türkçe Sözlük [Altai-Turkish Dictionary], Ankara, →ISBN, page 119