мовчазний

Ukrainian

Etymology

From мовча́ти (movčáty). This etymology is incomplete. You can help Wiktionary by elaborating on the origins of this term.

Pronunciation

  • IPA(key): [mɔu̯t͡ʃɐzˈnɪi̯]
  • Audio:(file)

Adjective

мовчазни́й • (movčaznýj) (adverb мовча́зно, abstract noun мовча́зність)

  1. silent, taciturn, tight-lipped, untalkative (disinclined to speak)
    Synonyms: безмо́вний (bezmóvnyj), мовчазли́вий (movčazlývyj), небалаку́чий (nebalakúčyj), неговірки́й (nehovirkýj)
  2. silent (unaccompanied by the sound of speech)
  3. silent, tacit, wordless (conveyed without the use of words)

Declension

Declension of мовчазни́й (hard)
singular plural
masculine neuter feminine
nominative мовчазни́й
movčaznýj
мовчазне́
movčazné
мовчазна́
movčazná
мовчазні́
movčazní
genitive мовчазно́го
movčaznóho
мовчазно́ї
movčaznóji
мовчазни́х
movčaznýx
dative мовчазно́му
movčaznómu
мовчазні́й
movčazníj
мовчазни́м
movčazným
accusative animate мовчазно́го
movčaznóho
мовчазне́
movčazné
мовчазну́
movčaznú
мовчазни́х
movčaznýx
inanimate мовчазни́й
movčaznýj
мовчазні́
movčazní
instrumental мовчазни́м
movčazným
мовчазно́ю
movčaznóju
мовчазни́ми
movčaznýmy
locative мовчазно́му, мовчазні́м
movčaznómu, movčazním
мовчазні́й
movčazníj
мовчазни́х
movčaznýx
vocative мовчазни́й
movčaznýj
мовчазне́
movčazné
мовчазна́
movčazná
мовчазні́
movčazní

Further reading