обвенчать
Russian
Etymology
об- (ob-) + венча́ть (venčátʹ)
Pronunciation
- IPA(key): [ɐbvʲɪnʲˈt͡ɕætʲ]
Verb
обвенча́ть • (obvenčátʹ) pf (imperfective венча́ть)
Conjugation
Conjugation of обвенча́ть (class 1a perfective transitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | обвенча́ть obvenčátʹ | |
| participles | present tense | past tense |
| active | — | обвенча́вший obvenčávšij |
| passive | — | обве́нчанный obvénčannyj |
| adverbial | — | обвенча́в obvenčáv, обвенча́вши obvenčávši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | обвенча́ю obvenčáju |
| 2nd singular (ты) | — | обвенча́ешь obvenčáješʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | обвенча́ет obvenčájet |
| 1st plural (мы) | — | обвенча́ем obvenčájem |
| 2nd plural (вы) | — | обвенча́ете obvenčájete |
| 3rd plural (они́) | — | обвенча́ют obvenčájut |
| imperative | singular | plural |
| обвенча́й obvenčáj |
обвенча́йте obvenčájte | |
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | обвенча́л obvenčál |
обвенча́ли obvenčáli |
| feminine (я/ты/она́) | обвенча́ла obvenčála | |
| neuter (оно́) | обвенча́ло obvenčálo | |
Derived terms
- венча́ться impf (venčátʹsja), повенча́ться pf (povenčátʹsja), обвенча́ться pf (obvenčátʹsja)
Related terms
- венча́ние (venčánije)
- венча́льный (venčálʹnyj)