остаточный

Russian

Etymology

оста́ток (ostátok) +‎ -ный (-nyj)

Pronunciation

  • IPA(key): [ɐˈstatət͡ɕnɨj]

Adjective

оста́точный • (ostátočnyj)

  1. permanent, residual, vestigial

Declension

Declension of оста́точный (unknown short forms)
masculine neuter feminine plural
nominative оста́точный
ostátočnyj 		оста́точное
ostátočnoje 		оста́точная
ostátočnaja 		оста́точные
ostátočnyje
genitive оста́точного
ostátočnovo 		оста́точной
ostátočnoj 		оста́точных
ostátočnyx
dative оста́точному
ostátočnomu 		оста́точной
ostátočnoj 		оста́точным
ostátočnym
accusative animate оста́точного
ostátočnovo 		оста́точное
ostátočnoje 		оста́точную
ostátočnuju 		оста́точных
ostátočnyx
inanimate оста́точный
ostátočnyj 		оста́точные
ostátočnyje
instrumental оста́точным
ostátočnym 		оста́точной, оста́точною
ostátočnoj, ostátočnoju 		оста́точными
ostátočnymi
prepositional оста́точном
ostátočnom 		оста́точной
ostátočnoj 		оста́точных
ostátočnyx

Nouns

Verbs

This article is issued from Wiktionary. The text is available under Creative Commons Attribution-Share Alike 4.0 unless otherwise noted. Additional terms may apply for the media files.