отвор

Bulgarian

Etymology

From Proto-Slavic *otъvorъ. Deverbal from отво́ря (otvórja).

Pronunciation

  • IPA(key): [otˈvɔr]

Noun

отво́р • (otvórm

  1. opening, aperture

Declension

Declension of отво́р
singular plural
indefinite отво́р
otvór
отво́ри
otvóri
definite
(subject form)
отво́рът
otvórǎt
отво́рите
otvórite
definite
(object form)
отво́ра
otvóra
count form отво́ра
otvóra

Anagrams

  • второ- (vtoro-)

Macedonian

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *otъvorъ.

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈɔtvɔr]

Noun

отвор • (otvorm (plural отвори)

  1. opening, aperture
  2. vent

Declension

Declension of отвор
singular plural
indefinite отвор (otvor) отвори (otvori)
definite unspecified отворот (otvorot) отворите (otvorite)
definite proximal отворов (otvorov) отвориве (otvorive)
definite distal отворон (otvoron) отворине (otvorine)
vocative отвору (otvoru) отвори (otvori)
count form отвора (otvora)

Serbo-Croatian

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *otъvorъ.

Pronunciation

  • IPA(key): /ǒtʋor/
  • Hyphenation: о‧твор

Noun

о̀твор m inan (Latin spelling òtvor)

  1. opening (hole)

Declension

Declension of отвор
singular plural
nominative отвор отвори
genitive отвора отвора
dative отвору отворима
accusative отвор отворе
vocative отворе отвори
locative отвору отворима
instrumental отвором отворима