оцю

Moksha

Pronunciation

  • IPA(key): /ot͡sʲu/

Adjective

оцю • (oću)

  1. large, big
    • 1967, 1983, P. Levčajev, Stirnät-jaksternät:
      Велесь оцю и марнек ваясь сад потмос ...
      Veleś oću i marnek vajäś sad potmos ...
      The village is large and surrounded by gardens ...
  2. (figuratively, of a road, a street) main, central
    • 1959, A. Maľkin, Keľgoma stirti:
      Машинась вокзалть пирьфста врьгятсь оцю кить шири.
      Mašinaś vokzalť piŕfsta vŕgätś oću kiť širi.
      The car rolled away from the station towards the main road.
  3. elder
  4. big, great in importance
    • 1967, 1983, P. Levčajev, Stirnät-jaksternät:
      Стирьхне-цёратне сашендыхть куду аньцек оцю праздниконди.
      Stirxne-ćoratne sašendïhť kudu ancek oću prazdnikondi.
      Young people come home only on big holidays.
  5. powerful
    • 1962, M. Käškin, Mzärda peŕfkat jalgat:
      Ётась аф лама пинге — марявсь сяшкава оцю взрыв, нльне шерьхкозевсь модась ...
      Jotaś af lama pinge — marävś säškava oću vzrïv, nlne šeŕxkozevś modaś ...
      Some time passed — there was such a powerful explosion that the earth shook.
  6. tall
  7. intellectually, spiritually rich
    Сонць ёмланя да седиец оцю.
    Sonć jomlanä da sedijec oću .
    (Proverb) Small body, big soul.
  8. great, long (lasting)
    • 1963, L. Makulov, Sattne Panžixť:
      Оцю переменать пингста тусть парникненди.
      Oću peremenať pingsta tusť parniknendi.
      During the long break they went to the greenhouses.

Derived terms

Ukrainian

Pronunciation

  • IPA(key): [oˈt͡sʲu]

Determiner

оцю́ • (ocjú)

  1. accusative feminine singular of оце́й (océj)