правота

Old Church Slavonic

Noun

правота • (pravotaf

  1. justice

Declension

Declension of правота (hard a-stem)
singular dual plural
nominative правота
pravota
правотѣ
pravotě
правотꙑ
pravoty
genitive правотꙑ
pravoty
правотоу
pravotu
правотъ
pravotŭ
dative правотѣ
pravotě
правотама
pravotama
правотамъ
pravotamŭ
accusative правотѫ
pravotǫ
правотѣ
pravotě
правотꙑ
pravoty
instrumental правотоѭ
pravotojǫ
правотама
pravotama
правотами
pravotami
locative правотѣ
pravotě
правотоу
pravotu
правотахъ
pravotaxŭ
vocative правото
pravoto
правотѣ
pravotě
правотꙑ
pravoty

References

Russian

Pronunciation

  • IPA(key): [prəvɐˈta]
  • Audio:(file)

Noun

правота́ • (pravotáf inan (genitive правоты́, uncountable)

  1. right, rightfulness, correctness
    доказа́ть свою́ правоту́dokazátʹ svojú pravotúto prove one's case

Declension

Ukrainian

Etymology

From пра́вий (právyj) +‎ -ота́ (-otá).

Pronunciation

  • IPA(key): [prɐwɔˈta]
  • Audio:(file)

Noun

правота́ • (pravotáf inan (genitive правоти́, uncountable)

  1. rightness, correctness, rectitude
    Near-synonym: пра́вильність f (právylʹnistʹ)
    довести́ свою́ правоту́dovestý svojú pravotúto prove one's case, to prove that one is right

Declension

Declension of правота́
(inan sg-only hard fem-form accent-d)
singular
nominative правота́
pravotá
genitive правоти́
pravotý
dative правоті́
pravotí
accusative правоту́
pravotú
instrumental правото́ю
pravotóju
locative правоті́
pravotí
vocative право́то
pravóto

Further reading