словник

Russian

Etymology

From сло́во (slóvo) +‎ -ник (-nik).

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈsɫovnʲɪk]

Noun

сло́вник • (slóvnikm inan (genitive сло́вника, nominative plural сло́вники, genitive plural сло́вников)

  1. wordlist
    часто́тный сло́вникčastótnyj slóvnikfrequency list

Declension

Serbo-Croatian

Noun

сло̑внӣк m inan (Latin spelling slȏvnīk)

  1. (archaic) dictionary

Declension

Declension of словник
singular plural
nominative словник словници
genitive словника словника
dative словнику словницима
accusative словник словнике
vocative словниче словници
locative словнику словницима
instrumental словником словницима

Ukrainian

Alternative forms

Etymology

From слово (slovo) +‎ -ник (-nyk).

Pronunciation

  • IPA(key): [sɫɔu̯ˈnɪk]
  • Audio:(file)

Noun

словни́к • (slovnýkm inan (genitive словника́, nominative plural словники́, genitive plural словникі́в, female equivalent словни́ця, relational adjective словнико́вий, diminutive словничо́к)

  1. (countable) dictionary
  2. (uncountable) vocabulary

Declension

Declension of словни́к
(inan velar masc-form accent-b)
singular plural
nominative словни́к
slovnýk
словники́
slovnyký
genitive словника́
slovnyká
словникі́в
slovnykív
dative словнико́ві, словнику́
slovnykóvi, slovnykú
словника́м
slovnykám
accusative словни́к
slovnýk
словники́
slovnyký
instrumental словнико́м
slovnykóm
словника́ми
slovnykámy
locative словнику́
slovnykú
словника́х
slovnykáx
vocative словнику́
slovnykú
словники́
slovnyký

References