слюна

Russian

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *slina.

Pronunciation

  • IPA(key): [s⁽ʲ⁾lʲʊˈna]
  • Audio:(file)

Noun

слюна́ • (sljunáf inan (genitive слюны́, uncountable, relational adjective слю́нный, diminutive слю́нка)

  1. saliva, spittle
    • 1886, Антон Чехов [Anton Chekhov], Волк; English translation from Wolf, transl., (Please provide a date or year):
      «Скве́рно! — ду́мал Ни́лов, оття́гивая возмо́жно да́льше наза́д свою́ го́лову. — Слюна́ его́ попа́ла мне на губу́. Ста́ло быть, всё равно́ уже́ пропа́л, да́же е́сли и изба́влюсь от него́ каки́м-нибудь чу́дом».
      «Skvérno! — dúmal Nílov, ottjágivaja vozmóžno dálʹše nazád svojú gólovu. — Sljuná jevó popála mne na gubú. Stálo bytʹ, vsjo ravnó užé propál, dáže jésli i izbávljusʹ ot nevó kakím-nibudʹ čúdom».
      (please add an English translation of this quotation)

Declension

Derived terms