строковик

Ukrainian

FWOTD – 23 May 2023

Etymology

From строкови́й (strokovýj) +‎ -ик (-yk). Compare Russian сро́чник (sróčnik).

Pronunciation

  • IPA(key): [strɔkɔˈʋɪk]

Noun

строкови́к • (strokovýkm pers (genitive строковика́, nominative plural строковики́, genitive plural строковикі́в)

  1. (obsolete) fixed-term labourer, hired labourer
    Synonym: строка́р m (strokár)
  2. (military) conscript, fixed-term conscript

Declension

Declension of строкови́к
(pers velar masc-form accent-b)
singular plural
nominative строкови́к
strokovýk
строковики́
strokovyký
genitive строковика́
strokovyká
строковикі́в
strokovykív
dative строковико́ві, строковику́
strokovykóvi, strokovykú
строковика́м
strokovykám
accusative строковика́
strokovyká
строковикі́в
strokovykív
instrumental строковико́м
strokovykóm
строковика́ми
strokovykámy
locative строковико́ві, строковику́
strokovykóvi, strokovykú
строковика́х
strokovykáx
vocative строковику́
strokovykú
строковики́
strokovyký

Further reading