ѕвон
Macedonian
Etymology
Inherited from Proto-Slavic *zvonъ.
Pronunciation
- IPA(key): [d͡zvɔn]
- Rhymes: -ɔn
Noun
ѕвон • (dzvon) m
- chime (sound made by a chime)
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| indefinite | ѕвон (dzvon) | ѕвонови (dzvonovi) |
| definite unspecified | ѕвонот (dzvonot) | ѕвоновите (dzvonovite) |
| definite proximal | ѕвонов (dzvonov) | ѕвоновиве (dzvonovive) |
| definite distal | ѕвонон (dzvonon) | ѕвоновине (dzvonovine) |
| vocative | ѕвону (dzvonu) | ѕвонови (dzvonovi) |
| count form | — | ѕвона (dzvona) |