بویلو
Ottoman Turkish
Etymology
From بوی (boy).
Adjective
بویلو • (boylu)
- long, tall, high
Descendants
- Turkish: boylu
- → Armenian: պօյլու (pōylu), բոյլի (boyli)
References
- Redhouse, James W. (1890) “بویلو”, in A Turkish and English Lexicon[1], Constantinople: A. H. Boyajian, page 413