تؤمرن
Arabic
Etymology 1
Verb
تُؤْمَرْنَ • (tuʔmarna) (form I) /tuʔ.mar.na/
- second-person feminine plural non-past passive indicative/subjunctive/jussive of أَمَرَ (ʔamara, “to command”)
Etymology 2
Verb
تؤمرن (form II)
تُؤْمَرْنَ • (tuʔmarna) (form I) /tuʔ.mar.na/
تؤمرن (form II)