تؤمري
Arabic
Etymology 1
Verb
تُؤْمَرِي • (tuʔmarī) (form I) /tuʔ.ma.riː/
- second-person feminine singular non-past passive subjunctive/jussive of أَمَرَ (ʔamara, “to command”)
Etymology 2
Verb
تؤمري (form II)
تُؤْمَرِي • (tuʔmarī) (form I) /tuʔ.ma.riː/
تؤمري (form II)