زهم
Hijazi Arabic
| Root |
|---|
| ز ه م |
| 1 term |
Etymology
From Arabic زَهَمَ (zahama, “to talk too much to someone”).
Pronunciation
- IPA(key): /zaham/
Verb
زهم • (zaham) I (non-past يزهم (yizham))
Conjugation
| singular | plural | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1st person | 2nd person | 3rd person | 1st person | 2nd person | 3rd person | |||
| past | m | زهمت (zahamt) | زهمت (zahamt) | زهم (zaham) | زهمنا (zahamna) | زهمتوا (zahamtu) | زهموا (zahamu) | |
| f | زهمتي (zahamti) | زهمت (zahamat) | ||||||
| non-past | m | أزهم (ʔazham) | تزهم (tizham) | يزهم (yizham) | نزهم (nizham) | تزهموا (tizhamu) | يزهموا (yizhamu) | |
| f | تزهمي (tizhami) | تزهم (tizham) | ||||||
| imperative | m | ازهم (azham) | ازهموا (azhamu) | |||||
| f | ازهمي (azhami) | |||||||