شحت
Hijazi Arabic
| Root |
|---|
| ش ح ت |
| 2 terms |
Etymology
From Arabic شَحَذَ (šaḥaḏa) or Arabic شَحَتَ (šaḥata).
Pronunciation
- IPA(key): /ʃaħat/
Verb
شحت • (šaḥat) I (non-past يِشْحَت (yišḥat))
- to beg on
Conjugation
| singular | plural | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1st person | 2nd person | 3rd person | 1st person | 2nd person | 3rd person | |||
| past | m | شحتت (šaḥatt) | شحتت (šaḥatt) | شحت (šaḥat) | شحتنا (šaḥatna) | شحتتوا (šaḥattu) | شحتوا (šaḥatu) | |
| f | شحتتي (šaḥatti) | شحتت (šaḥatat) | ||||||
| non-past | m | أشحت (ʔašḥat) | تشحت (tišḥat) | يشحت (yišḥat) | نشحت (nišḥat) | تشحتوا (tišḥatu) | يشحتوا (yišḥatu) | |
| f | تشحتي (tišḥati) | تشحت (tišḥat) | ||||||
| imperative | m | اشحت (ašḥat) | اشحتوا (ašḥatu) | |||||
| f | اشحتي (ašḥati) | |||||||
See also
- شَحَّات (šaḥḥāt, “beggar”)