வினை
Tamil
Etymology
(This etymology is missing or incomplete. Please add to it, or discuss it at the Etymology scriptorium.)
Pronunciation
- IPA(key): /ʋinai/
Noun
வினை • (viṉai)
- action, deed, reaction
- (grammar) verb
- Synonym: வினைச்சொல் (viṉaiccol)
- (Hinduism, Jainism) Karma
- evil deed
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | viṉai |
வினைகள் viṉaikaḷ |
| vocative | வினையே viṉaiyē |
வினைகளே viṉaikaḷē |
| accusative | வினையை viṉaiyai |
வினைகளை viṉaikaḷai |
| dative | வினைக்கு viṉaikku |
வினைகளுக்கு viṉaikaḷukku |
| benefactive | வினைக்காக viṉaikkāka |
வினைகளுக்காக viṉaikaḷukkāka |
| genitive 1 | வினையுடைய viṉaiyuṭaiya |
வினைகளுடைய viṉaikaḷuṭaiya |
| genitive 2 | வினையின் viṉaiyiṉ |
வினைகளின் viṉaikaḷiṉ |
| locative 1 | வினையில் viṉaiyil |
வினைகளில் viṉaikaḷil |
| locative 2 | வினையிடம் viṉaiyiṭam |
வினைகளிடம் viṉaikaḷiṭam |
| sociative 1 | வினையோடு viṉaiyōṭu |
வினைகளோடு viṉaikaḷōṭu |
| sociative 2 | வினையுடன் viṉaiyuṭaṉ |
வினைகளுடன் viṉaikaḷuṭaṉ |
| instrumental | வினையால் viṉaiyāl |
வினைகளால் viṉaikaḷāl |
| ablative | வினையிலிருந்து viṉaiyiliruntu |
வினைகளிலிருந்து viṉaikaḷiliruntu |
Derived terms
- இருவினை (iruviṉai)
- உடன்பாட்டுவினை (uṭaṉpāṭṭuviṉai)
- எதிர்மறைவினை (etirmaṟaiviṉai)
- கூட்டுவினை (kūṭṭuviṉai)
- செயப்பாட்டுவினை (ceyappāṭṭuviṉai)
- செய்வினை (ceyviṉai)
- தனிவினை (taṉiviṉai)
- தன்வினை (taṉviṉai)
- தீவினை (tīviṉai)
- நல்வினை (nalviṉai)
- பிறவினை (piṟaviṉai)
- வினா (viṉā)
- வினைச்சொல் (viṉaiccol)
- வினைஞர் (viṉaiñar)
- வினைத்தொகை (viṉaittokai)
- வினைமுற்று (viṉaimuṟṟu)
- வினையாட்டி (viṉaiyāṭṭi)
- வினையாலணையும் பெயர் (viṉaiyālaṇaiyum peyar)
- வினையாளன் (viṉaiyāḷaṉ)
- வினையெச்சம் (viṉaiyeccam)
(Proverbs)
- வினை விதைத்தவன் வினை அறுப்பான் (viṉai vitaittavaṉ viṉai aṟuppāṉ)
References
- University of Madras (1924–1936) “வினை”, in Tamil Lexicon, Madras [Chennai]: Diocesan Press