-oğlu

Turkish

Etymology

From oğul (son, descendant), from Ottoman Turkish اوغلی (oğlu).

Pronunciation

  • IPA(key): /oːɫu/

Suffix

-oğlu

  1. -son (a common patronymic suffix)

Synonyms

Descendants

  • Greek: -όγλου (-óglou), -ογλου (-oglou)