Reconstruction:Old Dutch/pluma
Old Dutch
Etymology
From Proto-West Germanic *plūmu. Which is a borrowing from Latin plūma (“feather, plume”).
Noun
*plūma f
Inflection
Declension of *plūma (feminine ō/ōn-stem noun)
| case | singular | plural |
|---|---|---|
| nominative | *plūma | *plūma, *plūmon |
| accusative | *plūma, *plūmon | *plūma, *plūmon |
| genitive | *plūmon | *plūmono |
| dative | *plūmon | *plūmon |