approbatus

Latin

Etymology

Perfect passive participle of approbō.

Participle

approbātus (feminine approbāta, neuter approbātum); first/second-declension participle

  1. approved

Declension

First/second-declension adjective.

singular plural
masculine feminine neuter masculine feminine neuter
nominative approbātus approbāta approbātum approbātī approbātae approbāta
genitive approbātī approbātae approbātī approbātōrum approbātārum approbātōrum
dative approbātō approbātae approbātō approbātīs
accusative approbātum approbātam approbātum approbātōs approbātās approbāta
ablative approbātō approbātā approbātō approbātīs
vocative approbāte approbāta approbātum approbātī approbātae approbāta

References