bičmek

See also: biçmek and biçmək

Karaim

Etymology

From Proto-Turkic *bič-, *bïč-.

Verb

bičmek

  1. to cut

References

  • N. A. Baskakov, S.M. Šapšala, editor (1973), “bičmek”, in Karaimsko-Russko-Polʹskij Slovarʹ [Karaim-Russian-Polish Dictionary], Moscow: Moskva, →ISBN