bigenge
Old English
Pronunciation
- IPA(key): /ˈbiːˌjen.ɡe/, [ˈbiːˌjeŋ.ɡe]
Noun
bīġenge n
Declension
Strong a-stem:
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | bīġenge | bīġengu |
accusative | bīġenge | bīġengu |
genitive | bīġenges | bīġenga |
dative | bīġenge | bīġengum |
References
- Joseph Bosworth, T. Northcote Toller (1898) “bí-genge”, in An Anglo-Saxon Dictionary, second edition, Oxford: Oxford University Press.