blamáž

See also: blamaż

Czech

Etymology

Borrowed from German Blamage coined by German students by appending the French-based appendix -age (cf. -áž) to blamieren (to embarrass), which comes from French blâmer, originally from Late Latin blasphēmō, from Ancient Greek βλασφημέω (blasphēméō, to slander).[1]

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈblamaːʃ]

Noun

blamáž f

  1. public disgrace
    Synonyms: ostuda, hanba, potupa

Declension

Derived terms

  • blamovat

References

  1. ^ Jiří Rejzek (2007) “blamáž”, in Český etymologický slovník (in Czech), Leda

Further reading

Slovak

Etymology

Borrowed from German Blamage.

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈblamaːʃ]

Noun

blamáž f

  1. disgrace, shame
    Synonyms: hanba, zahanbenie

Declension

Declension of blamáž
(pattern dlaň)
singularplural
nominativeblamážblamáže
genitiveblamážeblamáží
dativeblamážiblamážiam
accusativeblamážblamáže
locativeblamážiblamážiach
instrumentalblamážoublamážami

Further reading

  • blamáž”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025