blindganger

Dutch

Etymology

Compound of blind (blind) +‎ ganger (one who goes).

Pronunciation

  • IPA(key): /ˈblɪntˌxɑ.ŋər/
  • Audio:(file)
  • Hyphenation: blind‧gan‧ger

Noun

blindganger m (plural blindgangers)

  1. a piece of unexploded ordnance