bojovník

See also: bojovnik

Czech

Etymology

From bojovat +‎ -ník.

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈbojovɲiːk]
  • Audio:(file)

Noun

bojovník m anim (female equivalent bojovnice)

  1. fighter (person who fights, a combatant)
  2. martial artist (practitioner and/or preceptor of martial arts)
  3. warrior (person who is actively engaged in battle, conflict or warfare; a soldier)

Declension

Further reading

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *bojevьnikъ.

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈbɔjɔvɲiːk]

Noun

bojovník m pers (female equivalent bojovníčka, relational adjective bojovnícky)

  1. warrior
  2. fighter (person who fights against oppression)

Declension

Declension of bojovník
(pattern chlap)
singularplural
nominativebojovníkbojovníci
genitivebojovníkabojovníkov
dativebojovníkovibojovníkom
accusativebojovníkabojovníkov
locativebojovníkovibojovníkoch
instrumentalbojovníkombojovníkmi

Further reading

  • bojovník”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025