coșcovitură
Romanian
Etymology
From coșcovi + -tură.
Noun
coșcovitură f (plural coșcovituri)
Declension
| singular | plural | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| indefinite | definite | indefinite | definite | ||
| nominative-accusative | coșcovitură | coșcovitura | coșcovituri | coșcoviturile | |
| genitive-dative | coșcovituri | coșcoviturii | coșcovituri | coșcoviturilor | |
| vocative | coșcovitură, coșcovituro | coșcoviturilor | |||