dvor
See also: Dvor
Romanian
Etymology
Borrowed from Old Church Slavonic дворъ (dvorŭ), from Proto-Slavic *dvòrъ.
Noun
dvor n (plural dvoruri)
Declension
singular | plural | ||||
---|---|---|---|---|---|
indefinite | definite | indefinite | definite | ||
nominative-accusative | dvor | dvorul | dvoruri | dvorurile | |
genitive-dative | dvor | dvorului | dvoruri | dvorurilor | |
vocative | dvorule | dvorurilor |
References
- dvor in Academia Română, Micul dicționar academic, ediția a II-a, Bucharest: Univers Enciclopedic, 2010. →ISBN
Serbo-Croatian
Etymology
Inherited from Proto-Slavic *dvòrъ.
Pronunciation
- IPA(key): /dʋôːr/
Noun
dvȏr m inan (Cyrillic spelling дво̑р)
Declension
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | dvȏr | dvóri/dvórovi |
genitive | dvóra | dvora/dvorova |
dative | dvoru | dvorima/dvorovima |
accusative | dvor | dvore/dvorove |
vocative | dvore | dvori/dvorovi |
locative | dvoru | dvorima/dvorovima |
instrumental | dvorom | dvorima/dvorovima |
Derived terms
Further reading
- “dvor”, in Hrvatski jezični portal [Croatian language portal] (in Serbo-Croatian), 2006–2025
Slovak
Etymology
Inherited from Proto-Slavic *dvòrъ.
Pronunciation
- IPA(key): [dvɔr]
Noun
dvor m inan (relational adjective dvorový or dvorský or dvorný, diminutive dvorček or dvorík, augmentative dvorisko)
Declension
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | dvor | dvory |
genitive | dvora | dvorov |
dative | dvoru | dvorom |
accusative | dvor | dvory |
locative | dvore | dvoroch |
instrumental | dvorom | dvormi |
Related terms
- dvoriť sa
- nádvorie
- zdvorilý
Further reading
- “dvor”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025