fogalon
Old High German
Etymology
Derived from fogal (“bird”) + -ōn.
Verb
fogalōn
- to catch (birds)
Conjugation
Conjugation of fogalōn (weak class 2)
| infinitive | fogalōn | |
|---|---|---|
| indicative | present | past |
| 1st person singular | fogalōm, fogalōn | fogalōta |
| 2nd person singular | fogalōs, fogalōst | fogalōtōs, fogalōtōst |
| 3rd person singular | fogalōt | fogalōta |
| 1st person plural | fogalōm, fogalōmēs | fogalōtum, fogalōtumēs |
| 2nd person plural | fogalōt | fogalōtut |
| 3rd person plural | fogalōnt | fogalōtun |
| subjunctive | present | past |
| 1st person singular | fogalo | fogalōti |
| 2nd person singular | fogalōs, fogalōst | fogalōtīs |
| 3rd person singular | fogalo | fogalōti |
| 1st person plural | fogalōm, fogalōmēs | fogalōtīm, fogalōtīmēs |
| 2nd person plural | fogalōt | fogalōtīt |
| 3rd person plural | fogalōn | fogalōtīn |
| imperative | present | |
| singular | fogalo | |
| plural | fogalōt | |
| participle | present | past |
| fogalōnti | gifogalōt | |