forliþan
Old English
Etymology
Pronunciation
- IPA(key): /forˈliː.θɑn/, [forˈliː.ðɑn]
Verb
forlīþan
- to shipwreck
Conjugation
Conjugation of forlīþan (strong, class I)
| infinitive | forlīþan | forlīþenne |
|---|---|---|
| indicative mood | present tense | past tense |
| first person singular | forlīþe | forlāþ |
| second person singular | forlīst | forlide |
| third person singular | forlīþþ, forlīþ | forlāþ |
| plural | forlīþaþ | forlidon |
| subjunctive | present tense | past tense |
| singular | forlīþe | forlide |
| plural | forlīþen | forliden |
| imperative | ||
| singular | forlīþ | |
| plural | forlīþaþ | |
| participle | present | past |
| forlīþende | forliden | |