forwenan
Old English
Etymology
Pronunciation
- IPA(key): /forˈweː.nɑn/
Verb
forwēnan
Conjugation
Conjugation of forwēnan (weak, class 1)
| infinitive | forwēnan | forwēnenne |
|---|---|---|
| indicative mood | present tense | past tense |
| first person singular | forwēne | forwēnde |
| second person singular | forwēnest, forwēnst | forwēndest |
| third person singular | forwēneþ, forwēnþ | forwēnde |
| plural | forwēnaþ | forwēndon |
| subjunctive | present tense | past tense |
| singular | forwēne | forwēnde |
| plural | forwēnen | forwēnden |
| imperative | ||
| singular | forwēn | |
| plural | forwēnaþ | |
| participle | present | past |
| forwēnende | forwēned | |