heiligo
Old Dutch
Etymology
Substantive form of heilig (“holy”).
Noun
heiligo m
Inflection
Declension of heiligo (masculine an-stem noun)
| case | singular | plural |
|---|---|---|
| nominative | heiligo | heiligon |
| accusative | heiligon | heiligon |
| genitive | heiligin | heiligono |
| dative | heiligin | heiligon |
Descendants
Further reading
- “hēligo”, in Oudnederlands Woordenboek, 2012