hikać
Upper Sorbian
Etymology
Inherited from Proto-Slavic *jьkati.
Pronunciation
- IPA(key): /ˈɦikat͡ʃ/
- Rhymes: -ixat͡ʃ
- Hyphenation: hi‧kać
- Syllabification: hi‧kać
Verb
hikać impf
- (intransitive) to hiccup
Conjugation
Conjugation of hikać (imperfective)
| person | singular | dual | plural | ||
|---|---|---|---|---|---|
| virile | nonvirile | ||||
| infinitive | hikać | ||||
| transgressive | hikajo, hikajcy | ||||
| present tense | 1st | hikam | hikamoj | hikamy | |
| 2nd | hikaš | hikataj | hikatej | hikaće | |
| 3rd | hika | hikataj | hikatej | hikaja, hikaju | |
| past tense | 1st | hikach | hikachmoj | hikachmy | |
| 2nd | hikaše | hikaštaj | hikaštej | hikašće | |
| 3rd | hikaše | hikaštaj | hikaštej | hikachu | |
| imperative | 1st | — | hikajmoj | hikajmy | |
| 2nd | hikaj | hikajtaj | hikajtej | hikajće | |
| 3rd | hikaj | — | |||
| active participle | hikacy | ||||
| passive participle | hikany | ||||
| ł-form | hikał | ||||
| verbal noun | hikanje | ||||
References
- “hikać” in Soblex