hlowan
Old English
Etymology
From Proto-West Germanic *hlōan.
Pronunciation
- IPA(key): /ˈxloː.wɑn/, [ˈl̥oː.wɑn]
Verb
hlōwan
Conjugation
Conjugation of hlōwan (strong, class VII)
| infinitive | hlōwan | hlōwenne |
|---|---|---|
| indicative mood | present tense | past tense |
| first person singular | hlōwe | hlēow |
| second person singular | hlēwst | hlēowe |
| third person singular | hlēwþ | hlēow |
| plural | hlōwaþ | hlēowon |
| subjunctive | present tense | past tense |
| singular | hlōwe | hlēowe |
| plural | hlōwen | hlēowen |
| imperative | ||
| singular | hlōw | |
| plural | hlōwaþ | |
| participle | present | past |
| hlōwende | (ġe)hlōwen | |