hoofdbreker
Dutch
Etymology
Compound of hoofd (“head”) + breker (“breaker, wrecker”).
Pronunciation
- IPA(key): /ˈɦoːftˌbreː.kər/
- Hyphenation: hoofd‧bre‧ker
Noun
hoofdbreker m (plural hoofdbrekers, diminutive hoofdbrekertje n)
Related terms
- hoofdbrekerij