hosť
Czech
Pronunciation
- IPA(key): [ˈɦosc]
Verb
hosť
Old Slovak
Etymology
Inherited from Proto-Slavic *gostь. First attested in 1473.
Noun
hosť m pers
- foreigner; immigrant
- guest, visitor (recipient of hospitality, especially someone staying by invitation at the house of another)
- guest (patron at an inn)
Descendants
References
- Majtán, Milan et al., editors (1991–2008), “hosť”, in Historický slovník slovenského jazyka [Historical Dictionary of the Slovak Language] (in Slovak), volumes 1–7 (A – Ž), Bratislava: VEDA, →OCLC
Slovak
Etymology
Inherited from Old Slovak hosť, from Proto-Slavic *gostь.
Pronunciation
- IPA(key): [ɦɔsc]
Noun
hosť m pers (female equivalent (rare) hostka or host)
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | hosť | hostia |
| genitive | hosti | hosťov, hostí |
| dative | hosti | hostiam |
| accusative | hosť | hosťov, hostí |
| locative | hosti | hostiach |
| instrumental | hosťou | hosťami |
Related terms
- hostina
- hostinec
- hostiť
- hostiteľ
- nehostinný
- pohostinstvo
Further reading
- “hosť”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025