kľúčník

Old Czech

Etymology

From kľúč +‎ -ník.

Pronunciation

  • IPA(key): (13th CE) /ˈkluːt͡ʃɲiːk/
  • IPA(key): (15th CE) /ˈkliːt͡ʃɲiːk/

Noun

kľúčník m pers (female equivalent kľúčnicě)

  1. steward (administrator of the property or affairs of another)
  2. keyholder (one who holds the key to a building)

Declension

Declension of kľúčník (hard o-stem)
singular dual plural
nominative kľúčník kľúčníky kľúčníci, kľúčníkové
genitive kľúčníka kľúčníkú kľúčníkóv
dative kľúčníku, kľúčníkovi kľúčníkoma kľúčníkóm
accusative kľúčníka kľúčníky kľúčníky
vocative kľúčníče kľúčníky kľúčníci, kľúčníkové
locative kľúčníku, kľúčníkovi kľúčníkú kľúčníciech
instrumental kľúčníkem kľúčníkoma kľúčníky
This table shows the most common forms around the 13th century.
See also Appendix:Old Czech nouns and Appendix:Old Czech pronunciation.

Further reading

This article is issued from Wiktionary. The text is available under Creative Commons Attribution-Share Alike 4.0 unless otherwise noted. Additional terms may apply for the media files.