muezín

See also: muezin

Slovak

Etymology

Borrowed from Ottoman Turkish مؤذن (müezzin).

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈmueziːn]

Noun

muezín m pers

  1. (Islam) muezzin (person who issues the call to prayer from one of the minarets of a mosque)

Declension

Declension of muezín
(pattern chlap)
singularplural
nominativemuezínmuezíni
genitivemuezínamuezínov
dativemuezínovimuezínom
accusativemuezínamuezínov
locativemuezínovimuezínoch
instrumentalmuezínommuezínmi

Further reading

  • muezín”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025