ogry

Karaim

Etymology

From Proto-Turkic *ogrï.

Noun

ogry

  1. thief

References

  • N. A. Baskakov, S.M. Šapšala, editor (1973), “ogry”, in Karaimsko-Russko-Polʹskij Slovarʹ [Karaim-Russian-Polish Dictionary], Moscow: Moskva, →ISBN

Polish

Pronunciation

  • IPA(key): /ˈɔ.ɡrɘ/
  • Rhymes: -ɔɡrɘ
  • Syllabification: o‧gry

Noun

ogry m animal

  1. nominative/accusative/vocative plural of ogr