oncweþan
Old English
Etymology
Pronunciation
- IPA(key): /onˈkwe.θɑn/, [onˈkwe.ðɑn]
Verb
oncweþan
Conjugation
Conjugation of oncweþan (strong, class V)
| infinitive | oncweþan | oncweþenne |
|---|---|---|
| indicative mood | present tense | past tense |
| first person singular | oncweþe | oncwæþ |
| second person singular | oncwist | oncwǣde |
| third person singular | oncwiþþ, oncwiþ | oncwæþ |
| plural | oncweþaþ | oncwǣdon |
| subjunctive | present tense | past tense |
| singular | oncweþe | oncwǣde |
| plural | oncweþen | oncwǣden |
| imperative | ||
| singular | oncweþ | |
| plural | oncweþaþ | |
| participle | present | past |
| oncweþende | oncweden | |