opuka
Czech
Etymology
Inherited from Proto-Slavic *o(b)poka.
Pronunciation
- IPA(key): [ˈopuka]
Noun
opuka f
Declension
Further reading
- “opuka”, in Příruční slovník jazyka českého (in Czech), 1935–1957
- “opuka”, in Slovník spisovného jazyka českého (in Czech), 1960–1971, 1989
- “opuka”, in Internetová jazyková příručka (in Czech), 2008–2025
Polish
Pronunciation
- IPA(key): /ɔˈpu.ka/
- Rhymes: -uka
- Syllabification: o‧pu‧ka
Verb
opuka
- third-person singular future of opukać