perfekcionizmus
Hungarian
Etymology
Borrowed from English perfectionism.[1] With -izmus ending.
Pronunciation
- IPA(key): [ˈpɛrfɛkt͡sijonizmuʃ]
- Hyphenation: per‧fek‧ci‧o‧niz‧mus
- Rhymes: -uʃ
Noun
perfekcionizmus
- perfectionism (the pursuit of perfection, an unwillingness to settle for anything less than perfection)
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | perfekcionizmus | perfekcionizmusok |
| accusative | perfekcionizmust | perfekcionizmusokat |
| dative | perfekcionizmusnak | perfekcionizmusoknak |
| instrumental | perfekcionizmussal | perfekcionizmusokkal |
| causal-final | perfekcionizmusért | perfekcionizmusokért |
| translative | perfekcionizmussá | perfekcionizmusokká |
| terminative | perfekcionizmusig | perfekcionizmusokig |
| essive-formal | perfekcionizmusként | perfekcionizmusokként |
| essive-modal | — | — |
| inessive | perfekcionizmusban | perfekcionizmusokban |
| superessive | perfekcionizmuson | perfekcionizmusokon |
| adessive | perfekcionizmusnál | perfekcionizmusoknál |
| illative | perfekcionizmusba | perfekcionizmusokba |
| sublative | perfekcionizmusra | perfekcionizmusokra |
| allative | perfekcionizmushoz | perfekcionizmusokhoz |
| elative | perfekcionizmusból | perfekcionizmusokból |
| delative | perfekcionizmusról | perfekcionizmusokról |
| ablative | perfekcionizmustól | perfekcionizmusoktól |
| non-attributive possessive – singular |
perfekcionizmusé | perfekcionizmusoké |
| non-attributive possessive – plural |
perfekcionizmuséi | perfekcionizmusokéi |
| possessor | single possession | multiple possessions |
|---|---|---|
| 1st person sing. | perfekcionizmusom | perfekcionizmusaim |
| 2nd person sing. | perfekcionizmusod | perfekcionizmusaid |
| 3rd person sing. | perfekcionizmusa | perfekcionizmusai |
| 1st person plural | perfekcionizmusunk | perfekcionizmusaink |
| 2nd person plural | perfekcionizmusotok | perfekcionizmusaitok |
| 3rd person plural | perfekcionizmusuk | perfekcionizmusaik |
References
- ^ Tótfalusi, István. Idegenszó-tár: Idegen szavak értelmező és etimológiai szótára (’A Storehouse of Foreign Words: an explanatory and etymological dictionary of foreign words’). Budapest: Tinta Könyvkiadó, 2005. →ISBN