| infinitive
|
supine
|
verbal noun
|
| počínati
|
počínat
|
počínanie
|
|
|
Present
|
Imperative
|
| Singular
|
Dual
|
Plural
|
Singular
|
Dual
|
Plural
|
| 1st person
|
počínaju |
počínávě (-va) |
počínám (-me/-my)
|
— |
počínajvě (-va) |
počínajme (-my)
|
| 2nd person
|
počínáš |
počínáta |
počínáte
|
počínaj |
počínajta |
počínajte
|
| 3rd person
|
počíná |
počínáta |
počínajú
|
počínaj |
počínajta |
počínajte
|
|
|
Sigmatic aorist
|
Imperfect
|
| Singular
|
Dual
|
Plural
|
Singular
|
Dual
|
Plural
|
| 1st person
|
počínach |
počínachově (-va) |
počínachom (-me/-my)
|
počínách, počínajiech |
počínáchově, počínajiechově (-va) |
počínáchom, počínajiechom (-me/-my)
|
| 2nd person
|
počína |
počínasta (-šta) |
počínaste (-šte)
|
počínáše, počínajieše |
počínášta, počínajiešta (-sta) |
počínášte, počínajiešte (-ste)
|
| 3rd person
|
počína |
počínasta (-šta) |
počínachu
|
počínáše, počínajieše |
počínášta, počínajiešta (-sta) |
počínáchu, počínajiechu
|
|
|
L-participle
|
Passive participle
|
| Singular
|
Dual
|
Plural
|
Singular
|
Dual
|
Plural
|
| Masculine
|
počínal
|
počínala
|
počínali
|
počínán
|
počínána
|
počínáni
|
| Feminine
|
počínala
|
počínale
|
počínaly
|
počínána
|
počínáně
|
počínány
|
| Neuter
|
počínalo
|
počínale
|
počínala
|
počínáno
|
počínáně
|
počínána
|
|
|
Nt-participle
|
S-participle
|
| Singular
|
Dual
|
Plural
|
Singular
|
Dual
|
Plural
|
| Masculine
|
počínajě
|
počínajúce
|
počínav
|
počínavše
|
| Feminine
|
počínajúci
|
počínavši
|
| Neuter
|
počínajě, počínajúci
|
počínav, počínavši
|
Note: This table shows the most common forms of počínati around the 13th/14th century. See also Appendix:Old Czech verbs and Appendix:Old Czech pronunciation.